Radovan počas posledných rokov vyfotil veľa kinofilmov. Zvitkových, farebných ajčiernobielych. Lacných Fomapanov, aj drahých Ilfordov, Kodakov a Fujifilmov. Vofotografickom denníku nás necháva nahliadnuť do svojho sveta, cez citlivé zábery, ktoré sújeho osobnou a často aj intímnou výpoveďou. Nejde však len o nejaké bezobsažné obrázky,ktorými sú preplnené sociálne siete a na ktoré sme denne až rutinne zvyknutí. Chcel by somvyzdvihnúť autentickosť a isté čaro nechceného, ktoré vzniklo vďaka analógovému procesu.Niektoré zábery mu nevyšli podľa očakávaní, lebo viaceré fotoaparáty už boli na dôchodku apodali technicky slabší výkon. No tým pridali dušu. Vďaka tejto nedokonalosti vzniklijedinečné zábery plné človečiny, ktoré nájdete v priestoroch Nástupišťa.
Radovan sa v tomto projekte vedome nehnal za technickou kvalitou ani ostrosťou. Technickydokonalej fotografie si ako profesionálny fotograf užije viac ako dosť. Trochu kinofilmovéhozrna a mierneho rozostrenia, či svetelného závoja môže byť pri tomto type fotografieprínosom. Tieto znaky, alebo skôr vlastnosti, dnes vyhľadávame, pretože nám potvrdzujújedinečnosť fotografie a neopakovateľnosť fotografovaného momentu, ktorý je prchavý,unikátny, aktuálny. Moment, ktorý neodfotíme sa rozplynie v čase. Denne síce vznikajúmilióny fotografií, ktoré autori ukladajú kdesi na virtuálne úložiská sociálnych sietí, ale tam sapravdepodobne aj navždy stratia.
Radovan Ondruš je mladý fotograf pôsobiaci v Nitre, kde som vyštudoval fotografickýdizajn, pochádza zo Solčian pri Topoľčanoch. Fotografovanie považuje za médium navyjadrenie svojho osobného vnútorného cítenia a videnia. Za dôležité považuje zachytenieokamihu, aby sa ľuďom pri pohľade na fotografickú výpoveď vyjavili príbeh, zážitky,spomienky, pocity, aby nepôsobil obrázok príliš staticky. Vo svojej tvorbe sa zameriavapredovšetkým na módnu, reportážnu fotografiu a vo voľnom čase fotí architektúru,cestovanie a voľnú tvorbu.