Vystavujúci autori:
ANATOLIY BELOV (UA)
KIRILL GOLOVCHENKO (UA)
OLEKSIY SAY (UA)
ALINA IAKUBENKO (UA)
KSENIA HNYLYTSKA (UA)
SHIJAN (UA)
Kurátorka:
KATERYNA FILYUK (UA)
Vernisáž:
Piatok, 3. júl 2015,19:00
Hudba:
GONSOFUS (RU/HU)
Trvanie výstavy:
4. júl – 12. august
Komentované prehliadky:
Streda, 8. júl, 17:00 - 18:00
Streda, 29. júl, 17:00 - 18:00
JEDEN DEŇ V ŽIVOTE (Один день з життя)
Súčasné ukrajinské umenie v jeho rôznych podobách predstaví Multimediálny priestor pre súčasnú kultúru Nástupište 1-12 v podchode pod autobusovou stanicou v Topoľčanoch na kolektívnej výstave JEDEN DEŇ V ŽIVOTE Один день з життя.
Pred dvomi rokmi sa Ukrajina stala hlavnou témou novinových titulkov v Najskôr kvôli Euromajdanu v Kyjeve a neskôr kvôli anexii Krymu a snahám pro-ruských separatistov na východe Ukrajiny. Tieto udalosti mali nepochybne určité sociálne a ekonomické predpoklady zakorenené v post-sovietskej spoločnosti.
S cieľom poukázať na toto pozadie súčasných udalostí na Ukrajine a bližšie oboznámiť slovenské publikum s ukrajinskými reáliami, predstavuje v týchto dňoch
Multimediálny priestor pre súčasnú kultúru Nástupište 1-12 výstavu Jeden deň v živote.
Výstava, ktorú netradičná topoľčianska galéria pripravila v spolupráci galériou Dymchuk a ukrajinskou kurátorkou Katerynou Filyuk, ponúka divákovi pohľad na typický deň na Ukrajine očami mladej generácie súčasných ukrajinských umelcov. Jednotlivé zastúpené diela vyobrazujú priebeh bežného dňa a výzvy, ktorým ľudia každodenne čelia. Svoju pozornosť pritom zameriavajú na problémy súčasnej spoločnosti, akými sú mediálna propaganda, nezamestnanosť, nízke platy, či vplyv sociálnych médií. S týmito lajtmotívmi sa divák môže ľahko stotožniť, nakoľko predstavujú globálne problémy dneška charakteristické nielen pre Ukrajinu. Výstava má opäť intermediálny charakter, už taký typický pre projekty Nástupišťa 1-12. Popri priestorových inštaláciách, kresbách a veľkorozmerných fotografiách tak diváci uvidia i video inštalácie, či knihy.
Výstava bude verejnosti sprístupnená vernisážou v podchode autobusovej stanice v Topoľčanoch v piatok, 3. júla 2015 o 19:00. O jej hudobný sprievod sa postará ruský multiinštrumentalista Sasha Mamaev s projektom GONSOFUS.
Alina Iakubenko, Ksenia Hnylytska: ‘Lifetime game’, 2013-2015, single channel video, 4min02sec.
GONSOFUS
Lídrom a vokalistom kapely GONSOFUS je Sasha Mamaev (RU), ktorý pomocou rôznych nástrojov a “loopovacích¨ pedálov vytvára vedomý a mnohojazyčný, no najmä tanečný mix reggae, dub, hip hopu, funku a afrobeatu. Spolu s bubeníkom Gáborom Tokárom (HU) predstavujú špecifický hudobný štýl neustále búrajúci hranice žánrov. Od roku 2012 Gonsofus koncertuje po celej Európe, či USA ako duo s gitarou, basgitarou, saxofónom, ¨krabičkami¨ a bicími. Len pred pár dňami duo vydalo album Taking Shape.
Výstava Jeden deň v živote bude prístupná verejnosti do 12. augusta 2015, komentované prehliadky sa uskutočnia v stredu 8. a 29. júla, vždy o 17:00.
Výstava je realizovaná s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR a European Cultural Foundation.
GONSOFUS: Soul Searchers
Anatoliy Belov: ‘Wallpaper’, 2015, ‘Bedding’, 2015
Vo svojich kresbách a maľbách odhaľuje ukrajinský umelec Anatoliy Belov necenzurovanú slobodu vymyslených ale aj autobiografických príbehov, v ktorých rozvíja svet nespútaného skúmania vlastnej sexuality. Umenie sa pritom stáva jeho zbraňov v osobných zápasoch homosexuála v homofóbnej spoločnosti. Diela Wallpaper a Bedding vychádzajú z jeho staršej série prác „Friends from social networks“, ktorá sa venuje problematike sociálnych interakcií na Facebooku. Sériu po nečakanom úspechu pretransformoval do podoby dizajnových objektov – tapety a posteľnej bielizne.
Oleksiy Say: ‘Mold’, inštalácia
Ukrajinský grafický dizajnér Oleksiy Say si získal renomé predovšetkým vďaka netradičnému využitiu kancelárskeho softvéru MS Excel a makier na tvorbu skutočne moderných a súčasných obrazov. Popri Exceli Say pracuje i s ďalšími médiami tematicky však zotrvávajúc vo svete kancelárii. Jeho inštaláciu Mold tvoria cínové figúrky usmievajúcich sa úradníkov, ktoré zoskupené na podsvietenom rastrovom povrchu evokujú pleseň skúmanú mikroskopom. Say sa týmto spôsobom nepokúša o priamu kritiku, skôr sa snaží diváka motivovať k tomu, aby si tieto kultúrne bunky predstavil skôr ako globálny mechanizmus bez jasného cieľa, než skutočné zlo.
